Dnes som si
vypočul, že v školách by sa mali deti učiť praktické veci, hypotéky či
občianstvo. Sú to také frázy, ktorými potenciálni politici odpovedajú na otázky
moderátorov o školstve, nevediac, že aj v týchto nedostatkoch sa školy už
posunuli dopredu. Niektorí politickí experti sa však prezentujú, že treba čo
najskôr spraviť obsahovú reformu a školu zacieliť na vyučovanie pre 21.
storočie. Isto, ostatná obsahová reforma bola „zbúchaná“ narýchlo a bez
odborného vyjadrenia učiteľskej verejnosti. Avšak mnohé požadované nové obsahy
sa už niekoľko rokov vyučujú. Prakticky sa učí viac ako kedysi, finančná
gramotnosť sa postupne implementuje a občianstvo sa rozvíja hádam na troch predmetoch
- pripomínam, že sa tak deje často v nedostatočných didaktických podmienkach. Školy
i učitelia vedia pomerne flexibilne prejsť na pragmatické a súčasné vyučovanie,
aj keď neraz nemajú systémové podmienky na to. Redukcia učiva by sa určite
hodila, ale nie je to len o nej.
Obávam sa
však, že problémy s učením sa žiakov a učením žiakov nesúvisia ani tak s
obsahom vyučovacích hodín či prístupom k témam vyučovania. Uvediem príklad. Čo
môže byť názornejšie a zážitkovejšie ako dejepisná exkurzia? Raz sme išli s
našimi žiakmi do Osvienčimu. Tamojší sprievodcovia sú takí sugestívni, že ich
aj pubertiaci mlčky počúvajú. Dozvedia sa desiatky faktov a rozvíjajú svoje
všestranné kompetencie, ktoré sa spájajú s tragédiou holokaustu. Názornosť,
sugestívnosť, výchova a vzdelanie, všetko, čo požadujú experti na školstvo. Keď
sme vyšli z miesta strašných utrpení, boli tam žiaci, čo išli s našou skupinou.
Sedeli, smiali sa a hovorili si židovské vtipy. Silne som pochyboval o účinku
takéhoto spôsobu vyučovania. Na druhý deň si už isto na Osvienčim a jeho témy
nespomenuli. Nie len pre ich cynizmus, ale možno aj preto, že im to z hlavy
vytlačila iná téma. A to je príčinou ťažšieho vzdelávania súčasných žiakov,
ktorú bude potrebné riešiť. Všade je priveľa informácií, ale aj zážitkov, ktoré
konkurujú informáciám zo školy. Dnešní žiaci sú navyše iní. Niežeby sa
nezaujímali, ale majú mnoho iných záujmov (informácií), ktorým škola nedokáže,
ba ani nemá konkurovať. Už na nich neplatí, čo vyskúšaš, to sa naučíš. Navyše,
máme mnohé predmety, ktoré sa nedajú prezentovať experimentom, bez memorovania,
konkrétne a názorne. Na druhej strane, témy predvádzané experimentom treba teoreticky
uchopiť, aby sa z vyučovania nestala len šou a v budúcnosti by nevedeli aplikovať
názorne vysvetlený princíp na podobnom jave.
V súčasnosti
máme pomerne veľa informačných prameňov. Tým najobľúbenejším je internet -
takmer nekonečný zdroj dát. V takejto situácii sa musíme zamyslieť, či máme
vyučovať kompetencie alebo obsahy, nie to, či máme reformovať obsah vzdelávania,
implikovať doň nové témy a učiť ich za každú cenu zážitkovo. Obsahové
vyučovanie predpokladá memorovanie, abstraktné myslenie aj klasický výklad učiteľa.
Ak však prejdeme ku kompetenčnému vyučovaniu, prejdeme k pragmatizmu, rezignujeme
na fakty a v tom prípade overujeme kompetencie žiaka, kritickú prácu s prameňmi,
nie pamätanie si faktov. Môžeme oba spôsoby aj spojiť. Obávam sa však, že pohrávaním
sa s obsahom vyučovania nezvrátime trend menej svedomitého prístupu žiakov k vzdelávaniu,
čo je dôsledkom doby, v ktorej žiaci žijú. Už teraz sme svedkami toho, že sa žiaci
v pomerne nízkom veku profilujú, dokonca si vedia zarobiť peniaze a škola je
pre nich druhoradá, dokonca ich retarduje v rozlete.
Nie je
pravdou, že školy nereagujú na aktuálne potreby spoločnosti (aj napriek tomu,
že prídu celoslovenské testovania a tam sa overujú fakty a požadujú konvergentné
odpovede). Problémom je to, že za flexibilitou škôl zaostáva systém a
legislatíva. A netreba zabúdať na to, že každá zmena vyučovacieho obsahu musí
korešpondovať s vytváraním podmienok žiakov a učiteľom. V neposlednom rade si
potom treba povedať, či má stredná a neskôr vysoká škola požadovať faktografiu
či pragmaticko-kompetenčné predpoklady, aby sa nestalo, že na ZŠ a SŠ budeme
inovatívni, no vysokoškolské štúdium ovalí žiakov protikladným spôsobom štúdia.
Takže reforma obsahu nespočíva iba v priblížení učiva a v jeho aktualizácii.
Spočíva v stanovení spôsobu práce vo vzdelávaní: Dôkladne definovaný obsah či všestranné
rozvíjanie kompetencií?
0 komentárov:
Zverejnenie komentára