Máme po
voľbách a čakáme, koho nám politicky dosadia do ministerstva školstva, ktoré je
základňou dobre fungujúceho štátu, spoločnosti, komunity. Doteraz bolo v rukách
rôznych politických deviantov, ktorí k nemu nemali cit, nemali odbornosť a
skúsenosť so špecifickou a jedinečnou pedagogickou prácou. Preto sa mnohí
domnievame, že školstvo už dlhé roky nie je prioritou vlád. A to sa potom
odráža na kvalite výchovy a vzdelávania, čo sa ukazuje na „ne-/vybavenosti“
ľudí, ktorí vychádzajú z roky deštruovaného školstva. Preto učitelia každými
voľbami trpia, koho im do rezortu nanominujú, keďže predchádzajúci ministri
boli viac-menej hanbou regionálneho školstva. Žiaľ, minister školstva je
najčastejšie politická funkcia, preto sa zriedka dočkáme odborného (pedagogicko-pragmatického)
riadenia vraj apolitického školstva.
V týchto
dňoch sa bude konštituovať nová vláda a budú sa obsadzovať ministerstvá. Medzi
členmi víťazných strán sú aj ľudia, ktorí pôsobili v regionálnom školstve, majú
pedagogický cit a dlhodobo sa venujú školstvu, teda neobjavili sa zrazu pred
voľbami. Možno nie sú hotovými politickými „expertmi“ na školy, ako sa mnohí
politici v posledných mesiacoch prezentovali, ale sú to ľudia, ktorí sú známi
učiteľskej verejnosti, sú učitelia. Neučitelia
už ukázali, ako nezvládli školstvo. Dajme šancu kolegom. Týmto apelujem aj na
nové koaličné strany, aby školstvo nebrali iba do počtu, ale vzali si ho ako krásny
a nesmierne dôležitý rezort, ktorý potrebuje vážnu pomoc. Nie iba ekonomickú, ale
pomoc človeka, ktorý je z praxe a zároveň vie na nej stavať.
Venujem sa
školstvu dlho, preto mi dovoľte pár rád. Možno netreba začať písaním obrovskej
mnohoročnej koncepcie školstva, kde si precvičia svoje štylizačné schopnosti
mnohí teoretici, úradníci, ideológovia či akademici. Učiteľov si môžete získať
už drobnými zmenami, ktoré nič nestoja, sú rýchlo realizovateľné a ich
aplikácia upokojí bičom dratých učiteľov. ...aby mali pocit, že učia pre život.
...aby nemuseli odsúvať žiakov pre vypĺňanie tlačív, ktoré nikto nečíta a nijako neposúvajú školstvo vpred.
...aby sa nebáli byť iní, robiť veci inak a pokúšať sa meniť totalitné školstvo
na školstvo súčasné. Často drobné krôčiky etablujú ministra tak, že sa s ním
učitelia konečne stotožnia. A potom sa oveľa ľahšie pustíme do veľkej
vzdelávacej i legislatívnej reformy školstva - učitelia pocítia motiváciu.
Druhá moja rada je nebáť sa vymeniť zabetónovaných úradníkov, ktorí sú už
myšlienkovo vzdialení od súčasnej školy a veci riešia roky zaužívanými
postupmi, prezentujúc ich ministrovi ako najlepšie. A minister neznalý
regionálne školstvo vezme ich riešenia, ktoré síce na papieri vyzerajú dobre...
Nie je vždy zárukou kvality práce pre školstvo úradnícka prax. Často máme v
okolí ľudí, učiteľov, mentorov, ktorí by ministrovi vedeli pomôcť viac ako úradnícky
káder. Lebo sú z každodennej praxe. No aj to chce ministra, ktorý vie takýchto
ľudí vyhľadať a motivovať pre prácu školstvo. V ďalšom rade si treba uvedomiť,
že vysoké školstvo nie je regionálne. Dosadiť na post riešiaci regionálne
školstvo akademika nie je vždy výhrou, najmä ak jeho skúsenosť je výlučne s
vysokoškolskou pedagogikou.
Najdôležitejšia
zmena (!), ktorá sa musí udiať, je úplná zmena zákona o školskej správe a
samospráve, z ktorej sa stal boľševikmi, papalášmi a rôznymi záujmovými skupinami
ľahko zneužiteľný dokument, napr. pri voľbách riaditeľov škôl. Tento možno
kedysi zákon s dobrým zámerom spravil zo škôl slúžky politiky, obral ich o
suverenitu, ale učiteľov aj o svoje dôstojné postavenie v spoločnosti. Stal sa
šíriteľom strachu, neistoty a prostriedkom manipulácie. Spravil z riaditeľov
úradnícke krysy, ktoré si neraz musia presadzovať autokraticky svoju vôľu, aby
neprišli o svoju prácu. Ak sa tento zákon nevymení, nepohneme sa ani o krok k
slobodnej a demokratickej škole, ktorá by vychovávala občanov, ktorí by už
nikdy nedovolili odovzdať Slovensko zločincom, nemorálnym politikom,
kazisvetom, agresorom a iným naničhodníkom.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára