Kedysi
som si sľúbil, že sa už testovaniu nebudem vo svojich článkoch venovať.
Pripravila sa petícia, nepodpísalo ju ani 1000 ľudí, tak asi to nie je dôležitá
téma a učiteľské handry sa nechajú, slušnejšie povedané, preháňať
administráciou testovania rok čo rok bez adekvátnej odmeny, aby si potom
zabetónovaná riaditeľka NÚCEM-u mohla robiť promo. Ale človek by asi nemal
hovoriť nikdy. Tak som sa situačne vrátil k téme T 5, keď sme ako skupina
učiteľov žiadali, aby v jeseni nebolo, keďže boli v školách krízové podmienky. Odpoveď
od ministerstva sme nedostali, no vieme, ako to poriešili: T 5 ako „výstup“ z
I. stupňa bude takmer na konci 5. ročníka, teda 1. ročníka II. stupňa. No a
druhý môj návrat k T 5 bude v nasledujúcich riadkoch.
Predvčerom
som počul v Markíze (Televízne noviny) dve vetičky o T 5, ktoré budem
parafrázovať, keďže nemám vôľu si to pozrieť znova. Ľahko to nájdete v archíve.
Predstaviteľ Slovenskej komory učiteľov vravel niečo také, že testovanie je
užitočné či potrebné s dovetkom, že sa tam overujú kompetencie. A riaditeľka
NÚCEM-u opäť opakovala okrídlenú vetu o tom, že T 5 poskytuje učiteľom spätnú
väzbu o I. stupni. Ja v nejakom spôsobe testovania vidím zmysel, ale nie v tom
aktuálnom deštrukčnom mechanizme, keď sa v čase tertovaní na školách robia
priam manévre. Oba parafrázované výroky však rázne odmietam.
Povedzte
mi, úprimne aj tvrdo, som otvorený poučeniu, čo vám dáva výsledok T 5?
(Mimochodom veľmi dlhý čas po konaní testovania, keď už aj žiaci zabudnú, že ho
robili. Hlavne, že učitelia musia písomky opraviť do 14 dní, čo je však
pedagogické.) Fakt ma to zaujíma. Teda okrem toho, že škola nabehne na
všelijaké praktiky rebríčkových firiem a vycapí si na webovú stránku, že mala
85
% v testovaní, nehovoriac o tom, že výsledok T 5 je iba výsledkom momentálneho nastavenia žiakov z jedného testovacieho dňa a iba z dvoch predmetov. Nič to nehovorí o dlhodobej a komplexnej kvalite žiakov, triedy, školy - veď aj škola so zlými výsledkami v testovaní môže byť veľmi dobrá, len má možno žiakov s rôznymi poruchami. Ďalej, čo ak je v danom ročníku žiak parádne nadaný na výtvarnú výchovu? Čo ak robí nezabudnuteľné prezentácie o biológii? Čo ak vyhráva športové súťaže? Kvalita školy, triedy, učiteľa, žiakov sa má posudzovať komplexne, nie selektívne, no obávam sa, že táto selekcia sa už stala normou hodnotenia škôl. Takže číselká percent a populárne percentily nepovedia nič o kvalite školy, hoci výsledky z týchto testovaní sú smerodajné aj pre mnohých rodičov pri výbere školy. Ide len o štatistiku a obľúbené grafy, rebríčky a boj o opodstatnenosť úradníkov. Všimnite si, aj vrcholoví politici, médiá, ale žiaľ aj riaditelia a zriaďovatelia konajú práve na základe prázdnych štatistických údajov bez zamýšľania sa nad ich interpretáciou - v akejkoľvek téme. A to, že sa stalo T 5 a možno aj tie ďalšie testovania stredobodom posudzovania školy považujem za veľmi zlé, nebezpečné a pre učiteľov slovenčiny a matematiky šikanózne. Pretože testovací deň s dvoma náročnými predmetmi v jeden deň takisto nehovoria absolútne nič o kvalite či nekvalite učiteľa I. alebo II. stupňa.
% v testovaní, nehovoriac o tom, že výsledok T 5 je iba výsledkom momentálneho nastavenia žiakov z jedného testovacieho dňa a iba z dvoch predmetov. Nič to nehovorí o dlhodobej a komplexnej kvalite žiakov, triedy, školy - veď aj škola so zlými výsledkami v testovaní môže byť veľmi dobrá, len má možno žiakov s rôznymi poruchami. Ďalej, čo ak je v danom ročníku žiak parádne nadaný na výtvarnú výchovu? Čo ak robí nezabudnuteľné prezentácie o biológii? Čo ak vyhráva športové súťaže? Kvalita školy, triedy, učiteľa, žiakov sa má posudzovať komplexne, nie selektívne, no obávam sa, že táto selekcia sa už stala normou hodnotenia škôl. Takže číselká percent a populárne percentily nepovedia nič o kvalite školy, hoci výsledky z týchto testovaní sú smerodajné aj pre mnohých rodičov pri výbere školy. Ide len o štatistiku a obľúbené grafy, rebríčky a boj o opodstatnenosť úradníkov. Všimnite si, aj vrcholoví politici, médiá, ale žiaľ aj riaditelia a zriaďovatelia konajú práve na základe prázdnych štatistických údajov bez zamýšľania sa nad ich interpretáciou - v akejkoľvek téme. A to, že sa stalo T 5 a možno aj tie ďalšie testovania stredobodom posudzovania školy považujem za veľmi zlé, nebezpečné a pre učiteľov slovenčiny a matematiky šikanózne. Pretože testovací deň s dvoma náročnými predmetmi v jeden deň takisto nehovoria absolútne nič o kvalite či nekvalite učiteľa I. alebo II. stupňa.
Že
nám to naznačí úroveň vedomostí a schopností žiakov z I. stupňa? No, po posune
T 5 na koniec školského roka sa jedine dozvieme to, ako žiaci napredovali počas
5. ročníka, lebo predpokladám, že učitelia v strachu z nerelevantného výsledku
budú celý rok drilovať na testy. Ale opakujem, ak sa aj po výsledkoch z T 5
čosi o žiakoch dozvieme, bude to len to, čo vedeli v daný testovací deň zo
slovenčiny, z matematiky, prípadne sa dozvieme o individuálnych zlyhaniach
žiakov, ktoré nemuseli byť iba dôsledkom vedomostného deficitu, ale napr. aj
toho, že sa testujú náročné témy z dvoch predmetov v jeden deň, čo je v rozpore
so základnou pedagogickou psychohygienou. Takže mýty o tom, že T 5 dáva spätnú
väzbu sú správne v minimálnej miere a nie sú určujúce. Učiteľ je najlepší
diagnostik a sám zistí, ako sú na tom žiaci z I. stupňa a môže to v rámci
rokovaní pedagogických rád a metodických orgánov sprostredkovať ostatným
učiteľom, snáď to je cieľom porád. Navyše, jeho závery sú dlhodobejšie, z
niekoľkých dní, rôznorodejšie, z niekoľkých predmetov a na rozdiel od neosobných
testov prihliadajú aj na individuálne vlastnosti žiaka a triedy. Takto sme
nútení písať správy o „zlyhaniach“ v T 5 a na základe toho, že šiesti žiaci
zlyhali v nejakej textovej položke T 5, musíme konštatovať, že napr. nevedia
skloňovať, hoci v iných úlohách, pri ústnych odpovediach skloňovanie ovládajú. Ale
uzávery v rôznych záverečných správach škôl nesmú vychádzať iba z testov, keďže
tie sú kontextovo obmedzené, teda okolnosti skúšania žiakov neberú do úvahy.
(Otázkou je, či sa taký test dá vytvoriť, no to je už inou témou.)
Spomínalo
sa, že test je potrebný. No nie je! Ak sa zamyslíme nad problémami s
čitateľskou gramotnosťou našich žiakov, tá sa pravidelne medzinárodne testuje u
vybraných žiakov, takže máme veľmi slušnú a určite objektívnejšiu spätnú väzbu
o tom, ako napredujeme/zaostávame. Navyše vďaka medzinárodným testom získavame
exaktnejšie informácie o gramotnosti, keďže ich súčasťou sú dotazníky a testové
úlohy sú variabilnejšie, divergentnejšie (variantné odpovede) a umožňujú aj
dlhšiu odpoveď, čo niekedy ozaj žiaci potrebujú. Tie naše testy sú len paródiou
a nezmyselným mrhaním peňazí, lebo prehľad o úrovni základných gramotností
máme. Navyše naše testy čitateľskej gramotnosti neraz vyzerajú tak, že sa tipuje,
ako to autor myslel. Takže T 5 v súvislosti s kľúčovou kompetenciou čitateľskej
gramotnosti naozaj nie sú potrebné.
Mrzí
ma, že stále odznievajú v celoslovenských spravodajstvách takéto mýty.
Nepravdivé, nesúvisiace s praxou a zreteľne zaujaté, keďže treba odôvodniť
existenciu inštitúcie, ktorá dlhodobo traumatizuje školy, žiakov, učiteľov i
rodičov. Opakujem, nejaký druh testovania sa dá nastaviť. Ale to, čo tu máme v
súčasnosti, je formalizmus, diletantizmus, byrokracia a buzerácia škôl. To už
je však téma, ku ktorej som už písal (aj iní) kilometre textov...
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo
učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna
školoveda - hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára