Blížia sa komunálne
voľby. Pripomínajú nám ich mnohé reklamné spoločnosti, ktorým sa
v Bratislave obzvlášť darí, na bilboardoch s tvárami veľmi známymi,
ale aj úplne novými.
Vzbudiť v ľuďoch
záujem dobre volenými sloganmi a stať sa členom miestneho zastupiteľstva je
veľmi dobrý kšeft, aj keď sa dopredu vie, že s najpálčivejšími problémami
obyvateľov nášho mesta sa nedá pohnúť, kým je naša legislatíva
z parlamentu benevolentná. Nepomôžu ani nezávislí kandidáti, ktorí
spravidla po voľbách narazia na tvrdú realitu, ktorá predvolebné sľuby naozaj
zmení na frázy. Za toľké roky od revolúcie sme mali v komunálnej politike
straníkov i nestraníkov, odborníkov aj amatérov, pravičiarov i ľavičiarov,
starých i mladých a čo sa zmenilo?
Aj keď sme hlavným mestom,
napriek našim protestom sa Bratislava neustále a bezkoncepčne prehusťuje a
nezabráni tomu ani hlavný architekt. Každý kto má peniaze a známosti si môže
bez hrozby neúnosných sankcií vyrúbať rady stromov. Ich nahradenie
ministromčekmi, ktoré nedosiahnu kvalitu znivočených stromov a po čase
uschnú, je iba placebom pre stavebné úrady. Autá parkujú, kde len chcú, pokuty
sa nedávajú. Obyvatelia Bratislavy sú vytláčaní firemnými autami a
mimobratislavskými. Namiesto vypracovania komplexnej parkovacej politiky sa
robia kozmetické úpravy typu rysovania čiar, po ktoré môžu autá parkovať na
chodníkoch! V pešej zóne pravidelne stretávame autá, vraj sú to výnimky zo
zákazu vjazdu. Posedenia pri reštauráciách, oblepené nevkusnými reklamami,
zaberajú polovicu ulice, sotva sa dá prechádzať. Bezdomovci sú exponátom každej
zóny, bez ohľadu na to, či je to hypermarket alebo historické miesto. Domy a
budovy sa neoplatí rekonštruovať, keďže sprejeri ich do niekoľkých dní
znivočia, nech je aj v blízkosti bezpečnostná kamera alebo sídlo polície.
Mestská hromadná doprava ešte stále pripomína pohybujúcu sa saunu plnú pachov
s poškodeným interiérom. Reklamné plagáty nivočia bežné, ale najmä
historické ulice mesta. Nielenže sa lepia na početné určené plochy, ale vyrastajú
zo zeme, sú prilepené na okná električiek alebo pribité klincami o fasádu domu.
O poriadok sa nikto nestará, obhliada sa iba niekoľko ulíc v historickom
centre a ostatná časť mesta sa ignoruje napriek tomu, že aj po periférii
prechádzajú turisti, ktorí si o meste urobia adekvátnu predstavu. Bratislava
stráca základnú estetiku západných miest a strieda ju, ako povedala moja známa,
chaos - hnus a gýč, ktorý zakrýva niekdajšiu krásu hlavného mesta.
Hneď, ako sa uvedené
problémy začnú riešiť, zistí sa, že je všetko zákonné, že je všetko „v štádiu
riešenia“, zhadzuje sa zodpovednosť na iného, zatvárajú sa oči pred problémom a
pod. Mám pocit, že bezmocnosť dopadne na akéhokoľvek úspešného kandidáta
komunálnych volieb, nech má tie najlepšie úmysly. Jednak ho nepustí
legislatíva, jednak mu v jeho činnosti zabránia príliš silné záujmové
skupiny, ktoré ovplyvnia jeho alebo miestne zastupiteľstvo. Je bezvýchodisková
situácia, ktorú potom zvolení zástupcovia zakrývajú sekundárnymi činnosťami,
akými sú oprava niekoľkých ihrísk, kultúrne podujatia, koncerty, dožinky,
vinobrania, sadenie stromov či kvetov, stavanie pomníkov a sôch, maľovanie
zhrdzaveného zábradlia či plotu, zriadenie letných knižničiek a pod.
Napriek mojej skepse
pôjdem voliť. Nebudem si vyberať podľa toho, kto akú šou spraví
v predvolebnom období. Budem voliť ľudí na základe ich doterajšej
činnosti, ktorá musí mať kontinuitu, aby ma presvedčila. A keď budú chcieť po
zvolení vycúvať, verím, že im to budem pripomínať (nielen ja), kým sa konečne
niečo nezmení. Podoba mesta je totiž v nás, v miere našej občianskej
ľahostajnosti. Nezabúdajme, že tí „hore“ sú tu pre nás, nie my pre nich.
10. 8. 2014
0 komentárov:
Zverejnenie komentára