Stačia malé zmeny v školstve

V článkoch poukazujem na to, že na funkčné školstvo netreba obrovské reformy či vysoké náklady. Preto mi je smiešne, že sa politici či budúci politici sústredia na fascinujúce koncepcie, filozofie školstva či prevratné reformy. Už sme také zažili. Figurovali pod vznešenými názvami, no zostali iba abstraktnou teóriou, pretože boli odtrhnuté od reality, nepripravené a nekomunikované: Milénium, Mikolajova reforma, Učiace sa Slovensko.  Okrem toho, koncepcia si vyžaduje veľa rokov na kreovanie a uplatňovanie. Vyžaduje si kontinuitu, ktorú politicky dosadení ministri nezachovajú, ba mení sa každými voľbami.

Pritom na veľké zmeny stačia malé kroky. To by sa však na problémy školstve malo nazerať pohľadom učiteľa, žiaka, nie pohľadom štatistík, prieskumov či volebných preferencií.

Nedostatok financií? Racionalizácia školskej siete, vrátane vysokoškolskej a najmä  rozpočtových organizácií ministerstva, ktoré nijako neprispievajú ku kvalite vzdelávania. Vylúčiť centralizované objednávky kníh, učebných pomôcok, webových portálov. Škola má právnu subjektivitu, nech si sama vyberá a hľadá najlacnejšie riešenia, nech sa jej zveria financie. Ani len netušíme, koľko peňazí by sa ušetrilo, keby sa všetky typy škôl financovali priamo a z jedného „centra“.  

Žiadaným a jednoduchým úkonom je zníženie byrokracie. Každý učiteľ vysype z rukáva dokumenty, ktoré nikto nečíta, sú nepotrebné, no odoberajú čas, energiu i motiváciu.

Preplnené a „nalinkované“ učebné osnovy? Čo tak určiť školám základ, ktorý má Slovák ovládať, a ostatné nech určuje škola, nech sa profiluje. Napokon ona sama sa prezentuje tým, ako vyučuje. Nech sama rozhoduje, ako ohodnotí žiakov, ako ich pripraví na ďalšie vzdelávanie či život. Určite by pomohlo menej reštrikcií, príkazov, nariadení, pokynov. A vytvorenie inštitúcie, ktorá by školám pomáhala, nie ich preháňala.

Čo tak navrátiť stav vysokých škôl do času, keď sa študenti vyberali, nie automaticky prijímali? A pedagogické smery založiť predovšetkým na praxi namiesto často encyklopedických seminárov.

V neposlednom rade vytvoriť systém zvyšovania kvalifikácie učiteľov tak, aby nebolo cieľom ušetriť na príplatkoch, ale aby bol cieľom kvalitný a odmenený učiteľ.

Aj týchto pár krokov by úplne stačilo na to, aby učitelia podporili ministra a boli ochotní prijať dlhodobejšiu koncepciu. To by sme však museli žiť v krajine rozumu, vôle a apolitického citu pre školstvo. Najlepšie by však bolo eliminovať politiku z akademickej pôdy. To by sme však museli žiť...