Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

1. Začala sa búrať nemocnica Rázsochy. Niekde som čítal, že to nie je potrebné. Nie som však odborník, tak dajme tomu, že inej cesty nebolo. Všetci ako-tak poznáme históriu tohto megalomanskeho projektu, do ktorého sa „investovalo“ aj v porevolučnom období, keď roky chátrala. (Podobne na tom bolo „nové“ SND, no to sa, našťastie, dokončilo po 20 rokoch, i keď ho tiež chceli zbúrať.) Poznáme aj vyčíslenie za správu (stráženie) nedostavanej budovy nemocnice. Obrovské peniaze! V školstve či zdravotníctve si ani nevieme predstaviť mať k dispozícii aspoň tisícinu z tej sumy, čo sa premrhala. A nikto nie je potrestaný, nikto nie je hmotne zodpovedný, nikto nemá škvrnu v zázname z kontroly hospodárenia. Napadá mi tak slávna kontrola z ministerstva školstva, ktorá mi dala do zápisu neoprávnené výdavky za preplatenie benzínu na vybavovanie záležitostí školy, o čom mám doklad a dôkaz (písal som o tom v inom príspevku, všetky nájdete na janpapuga.sk).  Chýbajúce dve tlačivá ma (či školu) poškvrnili zápisom v správe z kontroly. A takéto niečo zažívajú mnohí riaditelia, drobní úradníci, manažéri či vedúci rôznych sekcií. Ale za to, že za premrhané milióny sa dali postaviť napr. desiatky materských škôl, nenesie nikto žiadnu zodpovednosť, navyše sa ďalšie milióny investujú do novej nemocnice, ktorá už dávno mohla stáť. Už len dúfať, že ani tá zamýšľaná stavba po postavení skeletu nezostane skeletom. A  keď aj áno, nevadí, nikto nebude zodpovedný za neuveriteľné plytvanie v krajine, v ktorej vraj nie sú peniaze na skutočnú pomoc občanom.

Riešenie: Zaviesť hmotnú zodpovednosť a politickú zodpovednosť - je potrebný zákon, lebo kultúra našich politikov je príliš nízka na to, aby sami odstúpili. Ale nie tak, že to zase schytajú tí, čo pracujú so šušňami a tí s miliónmi si pokojne po kariére budú odpočívať vo svojich vilách.  

2. Včera v RTVS vraveli o nedostatku učiteľov, čo je neriešeným faktom posledných rokov. No v posledných mesiacoch to vrcholí. Arogantné vyjadrenie ako vždy otrasného komunikačného oddelenia otrasného ministerstva školstva znelo, že ich zvyšovanie platov učiteľov je motivujúce, je zase za hranicou reality a kompetentnosti. Som síce z Bratislavy, na ktorú sa často hľadí ako na bohatú, no kto chce tu žiť, potrebuje minimálne 500 eur na bývanie, čo je oproti platu učiteľa či začínajúceho, či skúseného veľmi málo. Ale tak dobre, Bratislavčan má mnoho možností zamestnať sa, nemusí učiť. No dostávame žiadosti pedagógov mimo Bratislavy. V iných regiónoch je totiž veľmi málo učiteľských miest. Preto migrujú za prácou do Bratislavy. No v nej potrebujú aspoň minimálne dôstojne žiť. No ani pravidelne „zvyšovaný“ plat rovný zvyšovaniu cien nestačí na to, aby tu učitelia mimo Bratislavy zostali žiť a učiť. Preto milé ministerstvo, politicky silno závislé, vaše symbolické zvyšovanie platov nestačí na to, aby absolventi pedagogiky učili. Dôkazom je to, že každý rok majú školy a škôlky vážne problémy s personálnym obsadením pozícií. Okrem toho ste sami priznali tento problém (a nefungovanie vášho finančného „motivovania“) v úžasnom novom pedagogickom zákone roka, kde ste umožnili učiť aj ľuďom bez potrebného vzdelania po dobu 4 roky (už som písal, že jestvuje malinké percento ľudí, ktorí to dokážu, ale väčšina uchádzačov nie). Takto sa však kvalita pedagogického zboru nebuduje. Najmä nie vo svete, kde ľudia napriek ideálom musia myslieť kapitalisticky a nie sebadeštruktívne.

Riešenie: Zvýšiť platy tak, aby si riaditelia mohli robiť konkurz na pedagógov, nie nábor. Tým sa aj dosiahne výber kvalitných ľudí. Ak to nie, dať riaditeľom vyšší rozpočet, aby sami mohli motivovať odmenami. Nikto NESMIE hovoriť, že peniaze nie sú. Kým ministerstvo školstva dokáže rozdávať milióny firmám zaoberajúcim sa alkoholom, peniaze sú. Kým dotujeme skelety nemocníc... Kým máme kopec nulových pedagogických inštitúcií, ktoré sú štedro dotované a na tie odmeny zamestnancom majú dokonca peniaze.  

3. Opäť v RTVS: Hovorili tam o probléme rady školy so starostom, čo robil čachre s voľbou / odvolávaním riaditeľa. A interpretoval sa zákon o školskej správe a samospráve. Dvojakým spôsobom - obe (dosť vysoké) inštitúcie inak. Preboha, my sme len obyčajné školy, čo nemáme peniaze na excelentných právnikov, ktorí by interpretovali zlé a nejasné zákony. A tých je stále viac (spomínaný pedagogický zákon je oázou polysémie a doteraz sa nevie, čo ním autor myslel). Prečo sa nepíše legislatíva tak, najmä tá školská, aby boli právnici zbytoční? Niekedy mám pocit, že sa zákony robia tak zámerne, aby občania bez možnosti obrany a bez prostriedkov na právnu pomoc ťahali za kratší koniec, aby sa dali ľahšie ošklbať (a to nespomínam developerom priateľské zákony, pri ktorých občan nemá šancu, aj keby išlo o záchranu posledného stromu v Tatrách). A druhá otázka, ktorá sa mi vynorila počas danej reportáže v Správach RTVS: Kedy konečne prenesieme zodpovednosť na rady škôl (ako to je v mnohých zahraničný krajinách) namiesto politického a často nekompetentného zasahovania zriaďovateľa do akademickej pôdy, t. j. do výchovno-vzdelávacieho procesu. Kým škola nenadobudne nezávislosť, nikdy sa neposunie jej pôsobenie tak, aby vychovávala novú suverénnu generáciu, ktorá stopne gaunerov, čo ničia Slovensko.

Riešenie: Už som ho predložil v inom článku na uvedenej webovej stránke. Naznačil som ho aj vyššie.

4. Keď počujem obedy „zadarmo“ a to, že sa tým politici chvália a isto tým získavajú politické body, šaliem. Obedy zadarmo NEEXISTUJÚ! A to by si mali rodičia uvedomiť. Ekonomické náklady, ktoré s týmto špekulatívne premysleným marketingovým „sociálnym“ opatrením súvisia, priamo či nepriamo schytajú rodičia a isto aj občania, čo so školou ešte alebo už nič nemajú.

V spravodajstve sa objavila informácia, že školy môžu čerpať financie, ako inak z našich daní, na odmeňovanie pracovníkov do školských jedální, keďže opäť chýba platová motivácia robiť toto ťažké povolanie a nájsť pracovnú silu do kuchyne sa rovná zázraku. Pekný zámer, však? Odmeňovanie na prilákanie pracovníkov do kuchyne je vyššie ako štandardný plat, ktorý je takisto hanbou, a po odchode súčasnej generácie milých tiet z jedální nastane rovnaký problém ako s učiteľmi. Sú tu však dva iné problémy, ktoré vládni úradníci a politici nepochopia. Vyššie odmeňovanie je len na rok. To si akože fanatici v politike myslia, že po roku, keď sa nádenníkom plat vráti do štandardu, zostanú robiť v kuchyni? Pozor, už sa nerodí generácia kuchárok, čo to robí z lásky k deťom a z presvedčenia. Opäť vstupuje do hry kapitál a triviálna snaha o prežitie, čo ničí ideály humanitne orientovaných zamestnancov. A druhá vec, ako prídu k tomu kuchárky, čo roky robia v kuchyni a nemajú nárok na takýto motivačný plat? Spraví to na pracovisku iba zlú krv. Isto, manažér môže platy dorovnať. Kedy však politickým architektom dôjde, že škola nie je firma a denne bojuje o to, aby mala aspoň na symbolické odmeny zamestnancov pred Vianocami a materiálno-technické minimum, bez ktorého škola nedokáže fungovať???

Riešenie: Okamžite zrušiť tento nezmysel a vypracovať legislatívu, aby mali obedy skutočne zadarmo deti, ktoré pochádzajú z chudobnejších pomerov.


Toľko poznámok teda k môjmu pozorovaniu po návrate z ciest po strednom Slovensku. Mimochodom, aj tam mi napadlo zopár textov...  

1 komentárov:

  1. Ján, podla akého kľúča by sa určovalo, ktoré deti pochádzajú z chudobných (či chudobnejších) pomerov?

    OdpovedaťOdstrániť