Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

            V sobotu 10. 9. 2016 som sa bol pozrieť na preteky na známej BMX dráhe na Kadnárovej ulici v Krasňanoch, ktorú si spoza plota pamätám už od detstva (mám 36 rokov). Vždy som tam vídaval deti, mládež i dospelých, ktorí si po tom naozaj zložitom a zaujímavom teréne trénovali svoje bikerské schopnosti. Zaznamenal som aj to, že sa tam odjakživa konali súťaže BMX. Aj tento víkend bola jedna z nich. Keďže som v areáli nikdy nebol, chcel som to napraviť, vošiel som dnu a priblížil som sa so svojím psom k dráhe. Ešte jednu závažnú motiváciu na návštevu tohto podujatia som mal, ale o nej poviem neskôr.
            To, čo som tam videl, bolo športové nadšenie nezávislé od veku – bicyklovaním žili nielen súťažiaci, ale aj rodičia a tréneri. Táto eufória prešla na mňa, keďže bicyklovanie (ale to klasické) mám veľmi rád. Nie som veľký fanúšik športu, lebo ten vrcholový sa zmenil na komerciu, podvádzanie, hrubé správanie a predčasnú invaliditu niektorých športovcov, ktorí už neprekonávajú sami seba, ale sami seba porážajú. Tu to bolo inak. Decká sa tešili z bicyklovania, užívali si jedinečnú dráhu, nepodvádzali a snažili sa, aj keď boli na posledných miestach. A nerezignovali na svoju záľubu, ani keď sa im nezadarilo. Cez prestávky si hovorili zážitky a uvažovali, v čom pochybili, keď sa neumiestnili. Rodičia stáli celý čas pri nich, tešili sa, ak uspeli, ale povzbudzovali ich, aj keď sa im nedarilo. Skrátka veľmi príjemná a priateľská atmosféra v podmienkach horúceho počasia. A to mali súťažiaci na sebe dresy, chrániče a helmy, čo na pohodlnosti a nálade nemuselo pridať. Predtým, ako som odišiel, som si povedal, že decká to zvládli a bicyklovanie je naozaj šport, ktorý spája. Sľúbil som si, že aspoň raz sa na dráhu vyberiem s mojím Kellysom, nech si to aspoň raz vyskúšam, hoci aj vo veku, kedy sa zvyčajne so športom podobného typu nezačína.
            Musím to stihnúť, keďže nad dráhou BMX sa zmráka. Aj to je dôvod, prečo som prišiel toto podujatie osobne podporiť. Áno, je to tak! Jediná takáto kvalitná BMX dráha v Bratislave s okolitým areálom na rozcvičovanie, trénovanie a na prípadné kempovanie súťažiacich, ktorý roky slúži obyčajným ľuďom a ich deťom, o ktorý sa svojpomocne starajú fanúšikovia bicyklovania aj s malými cyklistami, chce ako všetko pekné a užitočné opäť niekto zničiť pod zámienkou stavania športového komplexu na Černockého. Pozemky sú rozdelené, prachatý developer pripravený a obyčajný človek sa môže aj rozkrájať a nespraví s tým nič (prepáčte za pesimizmus, je ovplyvnený skúsenosťou), keďže vládnuci (myslím aj komunál) a bohatí idú ruka v ruke. Máme tu dočinenia s obyčajným chrapúnstvom, ktoré sa prejavilo tak, že pod rúškom noci postavil niekto na dráhu bager, aby sa nemohlo súťažiť, teda venovať sa zmysluplnej a nikomu neškodiacej činnosti. Dozaista na základe verejnej mienky a individuálnych krokov ešte stále zopár rozumných pracovníkov v samospráve, obetavých aktivistov a skutočných športových priaznivcov bager z dráhy odsunuli, hoci tam ako memento zostal počas celej súťaže. Mocní sa nechali počuť, že v budúcnosti sa veci zariadia inak.
            Takže v krajine, kde sa vláda, ministerstvá i komunálni politici vehementne hlásia k športu, sa takto realizuje jeho podpora v praxi. Isto, nie je to futbal ani hokej, ale je to šport, ktorému sa takisto venujú deti a mládež namiesto bezcieľneho túlania sa ulicami. Obzvlášť citlivé na trávenie voľného času sú staršie decká, pre ktoré sa robí minimum aktivít. Ihriská s hojdačkami, ktorými sa chvália samosprávy, nie sú pre starších. Multifunkčné ihriská na futbal, volejbal, basketbal takisto nemusia byť, veľa mladých sa totiž venuje iným športom, napr. bicyklovaniu (bikerstvu). Developer však v súlade so všetkými zákonmi, ako sa to konštatuje pri každej devastačnej výstavbe, rozhodol. To, že sa ide proti ľuďom, čo týmto športom žijú, je druhoradé. Je to menšinový šport, vyhráva masovosť. A vyhrávajú financie a súkromné vlastníctvo, ktoré je vysoko nad záujmami občanov (ešteže sa nedajú predať pozemky pod Bratislavským hradom). Potom sa nečudujem, že sa po svete rozširujú a vracajú rôzne socialistické myšlienky a extrémistické názory. Je to však aj chyba legislatívy, že si tu developeri môžu robiť, čo chcú. A v Bratislave obzvlášť. Stále však verím, že vyhrá zdravý rozum a BMX ihrisko tu bude fungovať ešte dlhé roky. Hoci to, že žijeme na Slovensku, ma privádza k strate nádejí. Pre istotu si tam skočím s bicyklom čo najskôr. A verím, že ak dôjde k najhoršiemu, rodičia a tréneri nájdu svojim zverencom alternatívu k tomu, čo by ich čakalo bez zmysluplného využívania voľného času.






0 komentárov:

Zverejnenie komentára